Záliv
Boka Kotorská a UNESCO
Prečo je Boka Kotorská oblasťou svetového dedičstva: jej dĺžka, úzka úžina, hradby Kotoru, ostrovčeky a história námorníkov, so zdrojmi a bez cien.
Vyberte si termín plavby ↗Rýchla odpoveď
Boka Kotorská je vinúci sa záliv Jadranského mora na juhozápade Čiernej Hory, dlhý približne 28 kilometrov. Prírodná a kultúrno-historická oblasť Kotor, ktorá zahŕňa staré mesto, opevnenia a vnútorný záliv, bola zapísaná ako lokalita svetového dedičstva v roku 1979. Oba ostrovčeky pri Peraste sú jej súčasťou, takže plavba loďou prechádza chránenou krajinou.
Čo je záliv
Wikipedia nazýva Boku Kotorskú vinúcim sa zálivom Jadranského mora a regiónom okolo neho, miestne známym aj ako Boka. Je dlhá približne 28 kilometrov a niekoľko menších zálivov spájajú užšie kanály. Rámujú ju dva masívy Dinárskeho pohoria: Orjen na západe a Lovćen na východe. Preto sa zdá, akoby voda ležala pri úpätí hôr, a preto lode vidia toľko útesov a tak málo otvoreného horizontu.
Rieka, ktorá sa stala zálivom
Wikipedia uvádza, že záliv je ria, zaplavené údolie zaniknutej rieky, a že tektonické pohyby a krasové procesy rozdelili riečny systém. Najužšia časť je úžina Verige, dlhá približne 2 300 metrov a v najužšom bode široká len okolo 340 metrov. Oddeľuje vnútorný záliv od zálivu Tivat. Lode na trase k Modrej jaskyni prechádzajú touto oblasťou na ceste k ústiu zálivu.
Čo chráni UNESCO
Lokalita svetového dedičstva zahŕňa staré mesto Kotor, opevnenia Kotoru a okolitú oblasť vnútorného zálivu za úžinou Verige. Wikipedia medzi mestami uvádza Risan a Perast a dodáva, že ostrovčeky Svetého Juraja a Gospa od Škrpjela sú súčasťou lokality. Zapísaná bola v roku 1979, v roku zemetrasenia, ktoré poškodilo Kotor, a zo zoznamu ohrozených lokalít bola vyradená v roku 2003.
Kotorské hradby
Wikipedia opisuje opevnenia ako systém hradieb, brán, baštiónov a valov, ktoré stúpajú na vrch svätého Jána k hradu vysoko nad mestom. Väčšina stavieb vznikla za benátskej nadvlády, neskoršie úpravy urobili Rakúšania. Opevnenia stúpajú viac ako 260 metrov nad morom. Za hradbami patrí medzi významné stavby Katedrála svätého Tripuna, podľa toho istého článku postavená v roku 1166.
Záliv námorníkov
Záliv má dlhú námornú tradíciu. Wikipedia uvádza, že jeho flotila dosiahla vrchol okolo 300 lodí v 18. storočí, keď bola Boka konkurentom Dubrovníka a Benátok, a že Kotor mal námornú akadémiu s názvom Scuola Nautica. V období Rakúsko-Uhorska zásoboval záliv väčšinou kapitánov lodí spoločnosti Österreichischer Lloyd. Kostolný ostrovček v Peraste, ktorý postavili námorníci, do tohto príbehu dokonale zapadá.
Ústie zálivu a jeho mestá
Wikipédia uvádza ako dobre zachované stredoveké mestá zálivu Kotor, Risan, Tivat, Perast, Prčanj a Herceg Novi. Najvzdialenejšou časťou je Tivatský záliv a Hercegnovský záliv leží na morskej strane, pri hlavnom vstupe. Pri tomto vstupe sa nachádza Prevlaka, malý polostrov na juhu Chorvátska. Plavba k Modrej jaskyni mieri práve k tomuto ústiu, a preto tu more pôsobí skôr ako otvorené more než ako chránené vody okolo Perastu.
Benátky, Perast a zástava
Perast vďačil za svoj vzostup Benátkam. Wikipédia uvádza, že mal voľný obchod s Benátskou republikou a že po tureckom obliehaní v roku 1654 získal právo strážiť benátsku zástavu svätého Marka. Keď Napoleon v roku 1797 porazil Benátsku republiku, Perast zostal verný ešte niekoľko mesiacov, kým zástavu nezvesil, a vtedy sa začal úpadok mesta. Mnohé z barokových budov, ktoré vidno z lode, pochádzajú z tohto prosperujúceho obdobia.
Dve viery, jedno pobrežie
Obyvatelia zálivu, nazývaní Bokelji, sú prevažne východní pravoslávni, s katolíckou menšinou, a Wikipédia uvádza, že v Peraste bolo katolíctvo dominantnou vierou. Táto zmes sa odráža v budovách: pozdĺž pobrežia stoja katolícke a pravoslávne kostoly a kláštory, ako napríklad kláštor Savina pri Herceg Novi a benediktínsky kláštor na ostrove oproti Perastu. Kostolný ostrovček je katolícky, takže jeho pravidlá obliekania sú pravidlami kostola, nie turistickej lode.
Počasie a voda
Wikipédia uvádza, že záliv leží v pásme stredomorskej klímy, no pre svoje hory patrí k najdaždivejším miestam v Európe. V zime sa objavuje bóra, studený vietor stekajúci zo svahov, a jugo, teplý vlhký vietor, prináša silné dažde, najmä na jeseň a na jar. August býva často suchý. Pri plavbe loďou to má význam: práve vietor a vlnenie na otvorenej vode, viac než dážď, menia trasu.
Často kladené otázky
Ako dlhý je Boka Kotorská?
Približne 28 kilometrov, s pobrežím dlhým okolo 107 kilometrov, podľa Wikipédie. Tvoria ho viaceré menšie zálivy spojené užšími kanálmi.
Kedy UNESCO zapísalo záliv?
Prírodná a kultúrno-historická oblasť Kotor bola zapísaná v roku 1979. Zo zoznamu ohrozených lokalít bola vyradená v roku 2003.
Sú ostrovčeky pri Peraste chránené?
Áno. Wikipedia uvádza, že ostrovčeky Svätého Juraja a Gospa od Škrpjela sú súčasťou lokality svetového dedičstva.
Čo je Verige?
Najužší úsek zálivu, dlhý približne 2 300 metrov a v najužšom bode široký približne 340 metrov. Oddeľuje vnútorný záliv od Tivatského zálivu.
Zdroje